Nepomer medzi úlohami sociálneho pracovníka, ktoré musí spĺňať a samotným odmeňovaním. Ja som taktiež študoval sociálnu prácu a keď som prišiel pracovať do tejto sféry tak som zistil krutú realitu, že odmeňovanie sa riadi zákonom o verejnej správe, ktoré je rozdelené do 3 tabuliek pričom sociálny pracovník nie je ani pod zdravotníkmi, ale až pod samotným pedagogickým odmeňovaním. To znamená, že je zahrnutý v základnej tabuľke odmeňovania z toho vyplýva že jeho plat je v čistom 9000 Sk. Takáto realita spôsobuje štatisticky to, že z môjho ročníka, ktorý sme končili 57 pracujeme v sociálnej oblasti „ 3 „. Z toho mi vyplýva, či sa vôbec oplatí študovať sociálnu prácu, keď perspektívy po ukončení štúdia, sú platovo minimálne. Viem a som šťastný, že platy zdravotníkov sa zvyšujú, taktiež aj platy učiteľov, ale viem aj to, že sociálny pracovnici nemajú čím dotlačiť štát, aby riešil i tuto situáciu. Zdravotníci prestanú robiť zomrú ľudia a môžu to byť i samotní poslanci, pedagógovia prestanú učiť ľudia nebudú mať vzdelanie a neuplatnia sa na trhu prace a čo urobia sociálny pracovnici, prestanú sa zaujímať o klientov, klientom sa nič nestane ani nezomrú, ani to neovplyvni ich inteligenciu a zaujímať sa o nich môžu aj iní ľudia. Z týchto podkladov môže vyjsť iba jedna rovnica, nezáujem o sociálnu prácu, budú v nej pracovať iba nekvalifikovaní ľudia, pripadne tí čo pracujú v nej zo stredoškolským vzdelaním a robia si externe vzdelanie pod vplyvom zákona, ktorý už postupne nariaďuje, aby v soc, sfére pracovali ľudia s vysokoškolským vzdelaním.
Pričom rovnica pokračuje s tým, že mladí, perspektívni ľudia s VŠ vzdelaním, odchádzajú do zahraničia ako to bolo i v prípade mojich spolužiakov a kolegov, alebo sa zamestnajú v inej oblasti pôsobenia ako je biznis, obchod, pedagogika, potravinový priemysel, doprava. Však ak by mali perspektívne pozerať na svoj život tak ak ostanú pracovať v sociálnej sfére nikdy by si nemohli dovoliť niekedy založiť napr. rodinu, kúpiť auto, nebodaj vybaviť hypotéku na byt na dom nehrozí, a dovolenka nad tým sa človek môže iba zasmiať. Ja pracujem v sociálnej oblasti iba z jediného dôvodu chcem niečo zmeniť, stále sa zamýšľam nad tým prečo sa sociálny pracovníci neozývajú, stačí im to odmeňovanie, alebo v nej pracujú ľudia, ktorých som spomínal, ( alebo iba ženy a majú bohatých manželov - to bol v vtip), aby som sa vrátil k dôvodu prečo tu pracujem: chcem posunúť sociálnu sféru z úrovni charitatívnej pomoci, za ktorú ju mnohí ľudia považujú a možno i samotní poslanci a samotná ministerka si myslia, že sociálny pracovník pracuje v tejto sfére pretože je to jeho poslanie, ako keby my sme neboli ľudia a nemali nijaké iné potreby. Môžem vás vyviesť naozaj z omylu sociálna práca nie je poslanie, ale povolanie a práca ako každá iná a zaslúži si spravodlivé odmeňovanie.
Ak sa tak nestane, mladí už teraz odchádzajú preč zo Slovenska, nezostavajú v sociálnej sfére ale pracujú v inej, postupne bude neprofesionálny prístup ku klientom, stane sa to, že pracovať s mládežou budú ľudia, ktorí budú mať názory, ktoré nebudú akceptované, a bude to smerovať nesprávnym smerom.
Iba tak na porovnanie platové ohodnotenie sociálneho pracovníka s vysokou školou je na úrovni stredoškoláka so zdravotníckym vzdelaním a možno aj samotného pedagóga s ročnou praxou a tiež so stredoškolským vzdelaním.
Tak naozaj sa oplatí študovať sociálnu prácu, alebo lepšie to napísané bude takto oplatí sa neodmeňovať týchto ľudí spravodlivo ku vzdelaniu a potom znášať dôsledky tohto konania.
